Biskupská synoda o evanjelizácii (1974), vyhlásila, že takéto malé spoločenstvá, nazývané aj základné alebo základňové, rozkvitajú prakticky všade a sú veľmi rôznorodé. V nadväznosti na túto synodu napísal Pavol VI. apoštolskú exhortáciu o evanjelizácii – Evangelii Nuntiandi (1975), kde hlavne v bodoch 57-58 hovorí o malých spoločenstvách. Veľmi si praje, aby sa rozvíjali vo vnútri Cirkvi a dáva niekoľko základných bodov na ich činnosť: majú byť miestom hlásania evanjelia, čerpať z Božieho Slova (a nie z nejakých ideológií), pevne spojené s miestnou Cirkvou, zachovávať úprimné spojenie s pastiermi, a nepovažovať sa za elitu.

V postsynodálnom apoštolskom liste Jána Pavla II. Christifideles Laici, v bode 26, je pápežova požiadavka, aby sa miestne cirkevné autority postarali o to, aby vo farnostiach vznikali a „rástli malé bázové spoločenstvá, nazývané aj živé spoločenstvá v ktorých veriaci môžu vzájomne hlásať Božie Slovo a môžu byť činnými v službe a láske“.
Všeobecné direktórium pre katechizáciu (1997), hovorí o základňových cirkevných spoločenstvách v bodoch 263-264, kde sa napríklad hovorí o tom, že sú znakom vitality Cirkvi ( a odvoláva sa tu na Redemptoris Missio 51 a Evangelii Nuntiandi 58).